Komunistickým režimom prenasledovaný a aj väznený biskup však až do roku
1989 pracoval ako robotník, za čo si vyslúžil prezývku „biskup v
montérkach". Od tajnej biskupskej vysviacky Jána Chryzostoma Korca
uplynie v utorok 24. augusta 70 rokov.
Ján Korec sa narodil 22. januára 1924 v Bošanoch. Do rehole jezuitov
vstúpil 15. septembra 1939 v Ružomberku. V roku 1944 ako externý študent
zmaturoval na Gymnáziu v Kláštore pod Znievom. Od roku 1945 študoval na
Filozofickom inštitúte Spoločnosti Ježišovej v Brne. Potom odišiel do
Trnavy, kde študoval teológiu.
V noci z 13. na 14. apríla 1950 spustili predstavitelia komunistickej
moci Akciu K zameranú proti mužským kláštorom. V tú noc, ktorá sa
označuje aj ako Barbarská noc, vtrhli príslušníci bezpečnostných orgánov
do 56 mužských kláštorov. Ďalšie zásahy nasledovali v noci z 24. na 25.
apríla a z 3. na 4. mája 1950.
Na Slovensku zásahy postihli takmer 1200 rehoľníkov zo 76 kláštorov.
Rehoľníkov sústredili do kláštorov v Mučeníkoch (dnes Močenok), Hronskom
Beňadiku, Podolínci, Kostolnej a v Báči, v ktorých sa režim riadil
podľa pravidiel blízkych väzniciam. Najprísnejšie pravidlá panovali v
Podolínci, kde sa ocitol aj študent teológie a príslušník jezuitského
rádu Ján Korec. Z Podolínca ho 20. septembra 1950 internovali do
Pezinka.
Na nátlak štátnej moci odišiel do civilného života. Aj z pozície
robotníka však šíril posolstvo kresťanskej viery a za kňaza ho tajne
vysvätili v 1. októbra 1950 v Rožňave.
Netrvalo dlho a 24. augusta 1951 ho biskup Pavol Hnilica v jednom z
bratislavských bytov tajne vysvätil aj za biskupa. Konsekrácia
27-ročného mladíka sa uskutočnila na základe rozsiahlych právomocí
udelených pre obdobie komunistického teroru pápežom Piom XII. Od tajnej
vysviacky používal meno Ján Chryzostom Korec.
Biskupskú službu nemohol vykonávať verejne a stal sa jedným z hlavných
predstaviteľov tzv. tajnej či podzemnej cirkvi. Pracoval v Ústave
hygieny práce a chorôb z povolania, neskôr v podniku Prefa a do roku
1959 v Chemických závodoch Juraja Dimitrova.
Popri civilnej práci vykonával, aj bez vtedy potrebného štátneho
súhlasu, rozsiahlu pastoračnú činnosť. Práca so študentmi teológie,
laikmi, ale aj rastúci vplyv osobnosti „tajného" biskupa vzbudili
pozornosť Štátnej bezpečnosti (ŠtB).
Biskupa Korca napokon 11. marca 1960 ŠtB zaistila a 21. mája toho istého
roku ho odsúdili na 12 rokov väzenia. Tie strávil vo väzniciach na
Pankráci, v Ruzyni a vo Valdiciach. Z väzenia ho prepustili 24. februára
1968.
Na osobitnej audiencii Korca 8. júla 1969 prijal pápež Pavol VI. a
daroval mu biskupské insígnie. Po návrate do Československa však
nedostal súhlas k pastorácii a opäť sa živil ako robotník, naposledy ako
opravár výťahov v bratislavskej Petržalka.
Po páde totalitného režimu v novembri 1989 sa 7. januára 1990 stal
rektorom Kňazského seminára sv. Cyrila a Metoda v Bratislave. Na žiadosť
pápeža Jána Pavla II. bol 6. februára 1990 menovaný za nitrianskeho
diecézneho biskupa. Diecézu prevzal 22. februára 1990 a spravoval ju do
16. júla 2005. Ján Pavol II. ho 28. júna 1991 v ustanovil aj za
kardinála.
Jána Chryzostoma Korca ocenili viaceré zahraničné i domáce univerzity. V
roku 1993 mu udelili francúzske vyznamenanie Rad Čestnej légie. Rad
Ľudovíta Štúra I. triedy dostal v auguste 1995 od prezidenta SR Michala
Kováča. Pri príležitosti vzniku SR a jeho 75. narodenín mu 21. januára
1999 predseda vlády SR Mikuláš Dzurinda v zastúpení prezidenta SR udelil
štátne vyznamenanie Rad Andreja Hlinku I. triedy.
Medzi najvýznamnejšie Korcove diela patria O pôvode človeka (1949), O
kompetencii vied, Nad vznikom a vývojom života (1971), Záchrana v
Kristovi (1982), Úvahy o človeku (1986), Vo svetle blahozvesti (1985),
Kristov kňaz, O poslaní kňaza, Cirkev uprostred problémov, Cirkev v
rozvoji (všetky 1987). Ťažkým obdobím katolíckej cirkvi na Slovensku sa
zaoberá trojzväzkové dielo Od barbarskej noci (2004 - 2005).
Kardinál a emeritný biskup nitrianskej diecézy Ján Chryzostom Korec zomrel 24. októbra 2015 v Nitre vo veku 91 rokov.